Téma Futbal : Šport alebo priestor na manifestáciu násilia a nacionalizmu bola súčasťou celoštátneho finálového kola Olympiády ľudských práv, ktoré sa 24.-26. marca 2009 uskutočnilo v Liptovskom Jáne.

 

Za námet svojej eseje si túto tému vyhlásenú Slovenským národným strediskom pre Ľudské práva  vybralo 16 zo 64 finalistov súťaže, do ktorej sa ročne zapája  4000 študentov.  Študenti gymnázií a stredných škôl  ponúkli viacero zaujímavých pohľadov aj na zápas DAC Dunajská streda – ŠK Slovan Bratislava z 1. novembra 2008, ktorý priniesol kontroverzný zásah polície ako aj prejavy nacionalizmu zo strany oboch fanúšikovských táborov.

Mottá študentských prác sa zhodovali v tom, že prejavy násilia, rasizmu či nacionalizmu, ktorých sme svedkami aj v našich futbalových ligách, nesmú ničiť futbal.  Viac na tomto poli študenti očakávajú od fanúšikov, klubov, SFZ , polície i médií.

Občianske združenie Ľudia proti rasizmu ako národný partner siete Futbal proti rasizmu v Európe (FARE) vysoko hodnotí fakt, že táto pálčivá problematika sa stala jednou z tém orestížnej súťaže s 11. ročnou tradíciou akou je práve Olympiáda ľudských práv.   „Téma zaujala aj našich partnerov v UEFA. Európska futbalová únia piatim najúspešnejším študentom venovala cenné darčeky. Ide o päť oficiálnych lôpt Ligy Majstrov „Finále” a  každá z nich je podpísaná prezidentom UEFA Michelom Platinim.  Svedčí to o tom, že nielen doma na Slovensku si uvedomujeme, aké problémy trápia súčasný futbal, “ povedal predseda OZ Ľudia proti rasizmu Juraj Kiss.

Kiss zároveň vyzdvihol pestrosť názorov prezentovaných študentmi v esejách a tiež ich odhodlanie prispieť k zlepšeniu situácie nielen na štadiónoch, ale i v spoločnosti.

Workshop Slovenského národného strediska pre ľudské práva  na “futbalovú tému” nezýval prázdnotou ani na okamih, zaujal aj profesorov a profesorky.

Študenti vyše dvoch hodín živo diskutovali s novinárom Rádia Expres Sergejom Danilovom i predsedom OZ Ľudia proti rasizmu Jurajom Kissom.

TU si môžete prečítať päť najvyššie hodnotených esejí podľa poroty SNSLP

OZ Ľudia proti rasizmu malo medzi autormi a autorkami viacero horúcich adeptov na popredné priečky. Pre veľmi ucelený, jasne a s nadhľadom prezentovaný, zrozumiteľne sformulovaný názor, LPR vysoko hodnotí eseje Adriany Majtanovej z gymnázia Antona Bernoláka v Senci i Kristíny Mišutovej z gymnázia Alberta Einsteina v Bratislave:

Adriana Majtanová: Šport – alebo priestor na manifestáciu násilia a nacionalizmu

„Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.” píše sa v prvom odseku, prvého článku, prvého oddielu, prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.

Od 1. januára 1993 vystupuje Slovenská republika na poli Európy a sveta ako nezávislý, samostatný, demokratický, národnostne znášanlivý štát. Od 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členom Európskej únie, a aj na tomto poli sa snaží vytvárať si kredit spoľahlivého partnera. Napriek týmto skutočnostiam sú medzi nami aj šovinistický extrémisti. Nie je to nič neobvyklé v každej spoločnosti, štáte sa nachádzajú jednotlivci, respektíve malé skupiny, ktoré majú extrémistické, vyhrotené názory na určitú problematiku. V tomto prípade ide o národnostnú neznášanlivosť. Títo ľudia sú v prvom rade obmedzení. Ich cieľom je len šíriť nenávisť, štvať ľudí proti sebe, utláčať iných, a v krajných prípadoch aj prenasledovať príslušníkov iných národov.

Na čele nášho štátu sa nachádzajú politici, sú to ľudia volení „ľudom” a mali by predstavovať to najlepšie z nás. Často to však tak nie je. Na politickej scéne sa nachádzajú aj indivíduá, ktoré niekedy nevedia potlačiť svoje horšie „ ja” a bez servítky na ústach sa (ne)hanebne vyjadrujú o príslušníkoch inej národnosti, o ich štátnych symboloch, o ich vládnych predstaviteľoch a tým ich degradujú a urážajú. Je samozrejmé, že pre druhú stranu je takéto správanie neúctivé, hanebné a samozrejme urážlivé. Nedivme sa potom, že nám to radi vrátia, radi sa nám pomstia, veď prečo by to mali nechať tak, keď im neustále hádžeme „biele rukavice” do tváre. Smutné je aj to, že určití politici radi využívajú nezhody, problémy, prípadne akékoľvek komplikácie na politickej scéne, aby si svojimi populistickými názormi a sľubmi vytvorili pred očami verejnosti, lepšiu mienku o sebe, prípadne o svojej politickej strane. Žeby sa blížili voľby?

Všetci máme právo byť hrdí na to, kým sme, odkiaľ sme, ale samozrejme toto právo majú aj iní, a nesmieme na to zabúdať. Láska k vlasti nesmie spôsobovať bolesť alebo utrpenie iných. Vládni predstavitelia, ktorí si uvedomujú, že tieto šovinistické názory sú názormi určitej úzkej skupiny a nezhodujú sa so stanoviskom občanov Slovenskej republiky ako celku, by sa mali spojiť a spoločne s vládnymi predstaviteľmi Maďarskej republiky bojovať proti takýmto činom a rázne ich odsudzovať a potrestať vinníkov. Títo odsúdeniahodní ľudia sú jedinci, ktorí sa nachádzajú na okraji spoločnosti, často alkoholici, narkomani, trpia rôznymi depresiami, psychickými poruchami prípadne si takýmto spôsobom hladia svoje ego a zvyšujú sebavedomie. Trestať musíme jednotlivcov a nesmieme dopustiť aby niekoľko jedincov ohrozovalo povesť a postavenie nášho štátu na poli Európskej únie či sveta. Hoci niektorí cítia krivdu za to, čo sa stalo v minulosti, dnešní Maďari za to aj tak nemôžu. Nevracajme sa k tomu.

Novembrový futbalový zápas medzi Dunajskou stredou a Slovanom Bratislava bol nezvyčajný. Došlo tu k zraneniu viacerých osôb. Záchranári ošetrili 50 osôb z toho šiestich odviezli sanitkou do nemocnice v Dunajskej Strede a jedného 18 ročného chlapca odviezli vrtuľníkom do bratislavskej nemocnice. Osemnásťročný Kristián utrpel zlomeninu krčného stavca a sánky. Na ľavé ucho už asi nikdy nebude počuť. Polícia predviedla 31 osôb z toho 16 príslušníkov Maďarskej republiky, 15 príslušníkov Slovenskej republiky z toho 13 fanúšikov Slovanu Bratislava. Jeden Bratislavčan mal pri sebe zástavu Hlinkovej gardy a druhý odznak so symbolmi fašizmu. Ostatní boli obvinení z priestupkov na úseku verejného poriadku.

Futbaloví fanúšikovia nepochopili podstatu povzbudzovania, alebo im o povzbudzovanie vôbec nešlo. Mali by povzbudzovať svoj tím a nie útočiť, ubližovať alebo inak škodiť iným ľuďom. Načo im boli tie kvantá pyrotechniky, načo hádzali kamene? Nie je choré, že na jeden futbalový zápas musí dohliadať 940 policajtov? Nezanedbateľný je aj fakt, že daňových poplatníkov tento policajný zákrok vyšiel na 3 milióny korún (99581,75€).

Faktom je aj to, že chybu urobili aj organizátori. Ako bolo možné, že fanúšikovia mali so sebou pyrotechniku? Skadiaľ mali fanúšikovia kamene? Organizátori zlyhali buď pri zabezpečovaní priestorov, alebo si fanúšikovia prepašovali cez osobnú prehliadku kamene vo vreckách. Veď je to absolútne nekultúrne, keď na športovom podujatí fanúšikovia hádžu kamene. A nezabezpečili únikovú cestu a to spôsobilo udupanie chlapca. Táto udalosť by mala pre nás slúžiť ako memento, mali by sme sa aspoň zamyslieť. Nesmieme tolerovať výčiny jednotlivcov, či už na futbalových zápasoch, v uliciach či na politickej scéne. Musíme ich zastaviť, aby nám už konečne prestali robiť hanbu.

Proti diskriminácii je najlepšia prevencia, v domácnostiach, ale aj na školách by sa malo venovať viac času tejto problematike. Veď je to rovnako závažné ako rasizmus. Musíme sa začať už konečne akceptovať a rešpektovať. Ak to bude takto pokračovať, vyhubíme sa časom sami.

Zlo sa ľahko množí, nerobme si ďalšie problémy. Jednotlivci nesmú ničiť nás a naše hodnoty. Prečo ich nezastavíme? Netreba sa báť, už máme demokraciu, nezavrú nás keď nebudeme držať ústa a krok. Stačilo by, keby sa ľudia riadili jednoduchým pravidlom: Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.

Kristína Mišutová: Futbal – Šport alebo priestor na manifestáciu násilia a nacionalizmu

V dnešných dňoch žijeme v dobe, kedy médiá neustále prinášajú správy o násilí, vojnách a nepokojoch. Útočisko pred stresom všedných dní hľadáme v oddychu. Dobrá kniha nás dokáže odviesť od našich problémov do ríše predstáv, umenie nám pomáha vyjadriť svoje pocity a uľaví duši. Čoraz viac ľudí nachádza pravý oddych pri športe, či už aktívnom alebo iba pasívnom, ako diváci.

Futbal je hrou, ktorá niekedy takpovediac „vládne” svetu. Na štadiónoch sa stretávajú ľudia z rôznych kútov jednotlivých krajín a počas medzinárodných zápasov sa schádzajú vo veľkých mestách národy celej zemegule. Šport bol odjakživa niečím, čo ľudí spájalo a zmierovalo, čo vytváralo podmienky pre mier.

Už v antike počas olympijských hier utíchli zbrane a závody sa stali centrom pozornosti. Preteky boli aj na prelome 19. a 20. storočia usporiadavané v duchu myšlienky rovnocenného súperenia. Odmenou bol pre súťažiacich samotný výkon a diváci boli lákaní k sledovaniu hier špičkovými výkonmi. V dnešnej dobe sa však najmä futbalové zápasy stávajú podujatiami, ktoré nie sú v spoločnosti medializované najmä pre výkony vrcholových športovcov, ale pre udalosti, ktoré ich sprevádzajú. Správy o potláčaní ľudských práv, o propagácii extrémistických skupín a mnohé iné prenikajú na verejnosť čoraz častejšie.

V dnešnej dobe žijeme vo svete, v ktorom sa každý deň stretávame s ľuďmi inej národnosti, iných rás, iných vierovyznaní a presvedčení. Sama mám s multikultúrnou spoločnosťou bohaté skúsenosti. Počas môjho ročného pobytu vo Veľkej Británii som sa naučila, že aj úplne rozdielni ľudia môžu žiť v harmónii na jednom mieste. Taktiež som si počas tejto študijnej skúsenosti uvedomila, aká som hrdá na to, že pochádzam z takej krajiny, akou je práve Slovensko. Určite nie som jediná, ktorá je hrdá na svoj pôvod. Aj v iných krajinách sú občania hrdí na svoju históriu a sú ochotní postaviť sa na obranu svojej krajiny a svojho národa.

Nacionalizmus, ktorý je v slovníku cudzích slov definovaný ako ideológia na základe presvedčenia o výnimočnosti či dokonca nadradenosti vlastného národa, nie je v súčasnosti ničím výnimočným ani u nás. V extrémnych prípadoch môže prerásť do nacionálneho šovinizmu alebo až do xenofóbie, ktoré už predstavujú vážne porušovanie základných ľudských práv. Mnohokrát sú prejavy nacionalizmu zrejmé najmä na futbalových zápasoch, kde sa stretávajú na jednom mieste rôzne národnosti. Politické spory medzi krajinami sa vyostrujú práve na turnajoch, ktoré by mali byť miestom na utužovanie medzinárodných vzťahov. Problémy v politike sa pokúšajú riešiť obyčajní ľudia priamo na štadiónoch formou násilia. Tu sa vynára otázka, či tí, ktorí sa medzi sebou bijú a menia ihriská na bojové polia naozaj bojujú za svoj národ, alebo je zápas iba miestom, na ktorom si vybíjajú svoju zlosť. Ďalšou z mnohých otázok, ktoré sa pred nami objavujú, je aj tá, či v prípade, ak bojujú za svoj národ, je násilie na riešenie sporov naozaj nevyhnutné.

Koncom roku 2008 sme sa na Slovensku stali svedkami jedného veľmi silného prejavu nacionalizmu. Spor medzi Slovákmi a občanmi maďarskej národnosti sa vyostril na futbalovom zápase v Dunajskej Strede. Po tomto incidente sa väčšina z nás začala vážnejšie zamýšľať nad problémom násilia prítomného na futbalových štadiónoch a jeho dôvodmi. Veľmi kontroverzné boli aj zákroky policajných zložiek. Tieto udalosti vyvolali v spoločnosti ostrú diskusiu. Kde sú hranice prejavov suverenity národov? Kde sú hranice zákrokov polície? Vo všetkých otázkach by mali hranice určovať ľudské práva.

Zanietenosť pre národ, z ktorého pochádzame, je podľa môjho názoru dobrá, ale iba v takom prípade, že nám na mysli stále ostáva fakt, že tak isto ako sú Slováci ochotní bojovať za Slovensko, sú iné národnosti ochotné bojovať za svoje krajiny.

Tolerancia je v dnešnej dobe veľmi často používané slovo, no otázne je, či každý, kto vyžaduje toleranciu svojich činov, dokáže tolerovať konanie iných. Ak chceme, aby si náš národ a štát zachoval suverenitu, musíme dovoliť ostatným, aby si zachovali svoju suverenitu.

Pri zanietenosti pre svoje názory sa často necháme uniesť a začneme za ne bojovať neprimeraným spôsobom. V takomto prípade tu musí byť niekto, kto nás navedie opäť na správnu cestu, zamedzí správanie, ktoré by mohlo ohrozovať práva a slobody iných. Na futbalových zápasoch to bývajú policajné oddiely. Ich zákroky si však nie každý vysvetlí rovnako. Veľmi zásadná je aj otázka, či môžu byť porušované ľudské práva tých, čo potláčajú slobodu a práva iných. Extrémisti si nevážia názory ostatných a utláčajú ich svojím konaním. Ale neklesneme podobným konaním na ich úroveň? Ak sa máme správať rovnako ako oni, čím sa od nich budeme líšiť? Polícia má reprezentovať bezpečnosť a čestnosť. Porušovaním základných ľudských práv extrémistov by polícia stratila v očiach verejnosti určitú vážnosť, ktorá je pre ňu nevyhnutná, aby dokázala efektívne slúžiť svojmu účelu.

Súčasné dianie na futbalových štadiónoch mnohých ľudí odrádza od sledovania tohto športu. Udalosti prezentované v médiách priam odstrašujú divákov od osobnej účasti na zápasoch. Strach zo zapletenia sa do potýčky je už väčší ako túžba naživo zažiť vzrušenie z hry. Sama som bola od sledovania futbalu odradená práve takýmito dôvodmi. Nie však každý, kto pravidelne chodí na futbal, musí byť zákonite nacionalista a extrémista. To, že sa niekto nebojí zúčastniť futbalových podujatí neznamená, že zastáva tie isté názory.

Dnešná doba nám dáva množstvo príležitostí na spoznávanie iných kultúr, iných národností. Jedným z mnohých miest sú štadióny a futbalové ihriská, na ktorých by sa mal oslavovať šport. V súčasnosti to tak ale nie je. V súčasnosti je futbal pre mnohých zámienkou na vyjadrenie nacionalizmu a násilia. A práve toto by sme mali zmeniť. Mali by sme sa snažiť, aby boli športoviská opäť miestom oddychu a úžasných výkonov. Mali by sme sa snažiť, aby bol futbal opäť športom.

Ľudia proti rasizmu ďakujú všetkým študentom zato, že vyjadrili svoje názory a diskutovali o príčinách a možných riešeniach pre lepšiu a tolerantnejšiu tvár futbalu. Cenné je, že SNSLP dalo tejto téme priestor práve na fóre akým je Olympiáda ľudských práv.